Antistalinistická ľavica

Už od detstva, maximálne od dospievania je nám vštepovaný rasizmus do hláv, rovnako predstava, že je prirodzený, reflex každého (menej vzdelaného) človeka.

Goebbels slávne poznamenal, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Podobne ako existuje automatizovanosť v pohyboch a „svalová pamäť“, by sme mohli povedať, že existuje niečo také ako automatizmus v myslení a pamäť myslenia. Opakované slová, významy, vety a výroky získavajú svojim opakovaním a tým, že sú vyslovované v spoločenstve, vlastnú silu. Táto sila spočíva len v ich opakovaní a sociálnom pôvode. Nejako tak by sme mohli primitívne vysvetliť, prečo rasizmus a iné reakčné postoje prežívajú v tak veľkých počtoch.

Po stý raz možno zabudneme, čo bolo na začiatku a čo je pravda. Vtedy pre nás existuje už len lož ako fyzikálny, nepopierateľný fakt. Tak je to s predstavou a pôvode rasizmu.

Rasizmus, podobne ako nacionalizmus a iné ideológie, vôbec nie je pradávny a prirodzený jav. Rasistická ideológia je úplne moderný konštrukt, výmysel a dielo, ktoré je udržiavané veľkou námahou. Základy rasizmu, xenofóbie a všeobecnej ideológie nadradenosti, majú svoj pôvod vo vzniku civilizácie. Už Aristoteles a iní grécki politici, filozofi a obyvatelia hľadeli na Ne-Grékov ako na barbarov. Podobne sa hľadelo na otrokov, chudobných a ženy ako na podradených. Táto „barbarská“ ideológia však nebola argumentovaná a chápaná cez farbu pleti.

Rasizmus ako ideológia o nadradenosti bielej farby pleti vzniká až v novoveku, v čase kolonializácie a imperializmu. Tým, že nadväzuje na triedny šovinizmus a protibarbarskú ideológiu, začína obe veci, podradenosť kultúry, intelektu a schopností identifikovať v obyvateľstve v „Novom svete“, v Ázii a v Afrike. Tu nachádza spoločnú vlastnosť inej farby pleti. Táto ideológia má, ako každá ideológia podradenosti a nadradenosti, slúžiť k ospravedlneniu existujúcich nerovných vzťahov, útlaku a vykorisťovania kolonializovaných národov.

V 18. storočí napokon je už pevne vládnucou ideológiou vo vtedajšej vládnucej triede, neskôr aj v utlačovanej triede koloniálnych krajín. Ďalší filozofi ako Kant sú presvedčení rasisti. Tento rasizmus našiel potom prejav aj v nových republikánskych ústavach, v novom kapitalistickom spoločenskom systéme. Tak ako bol rasizmus kľúčový pri vzniku kapitalizmu ako ekonomického systému, tak zostal pre neho ako spoločenský systém kľúčový ešte nejaký čas.

Dve známe príklady sa týkajú americkej a francúzskej revolúcie. V oboch, v ktorých buržoázia vyhlasovala rovnosť všetkých ľudí, do tohto nepočítala černochov a iné farby pleti než bielu. V USA slávne prežívalo otroctvo až do roku 1865, inštitucionalizovaný rasizmus do 1963, štrukturálny prežíva dodnes. Vo Francúzsku po vyhlásení Deklarácie ľudských práv, ktoré neplatili pre otrokov, dochádza k povstaniu otrokov a k potlačeniu tohto povstania. Jakobínska diktatúra slávne ruší otroctvo, zatiaľ čo jej thermidorianskí nasledovníci ju vracajú naspäť.

Kolónie hlavných kapitalistických impérií zostávajú hlavným zdrojom ziskov pre ich kapitál. Zatiaľ čo pôvodne kolónie slúžili k tomu vytvoriť kapitál a kapitalizmus, tieto slúžia k tomu ho udržať v rentabilite a udržať mieru zisku. Konflikty o tieto kolónie vedú mocnosti k vojnám. Potom, čo tieto krajiny vybojujú formálnu nezávislosť, pokračuje tento systém neformálne vo forme obchodnej a fiškálnej závislosti, vo výnimočných situáciách vojenskou silou.

Rasizmus stále slúži k ospravedlňovania tohto svetového systému vykorisťovania. Jeho rola však ustupuje do pozadia, zatiaľ čo je a musí byť nahradená inou ideológiou nadradenosti. Systém postavený na vykorisťovaní potrebuje ideológiu, ktorá toto vykorisťovania ospravedlňuje a triešti utlačovanú triedu. Kto tým ďalším obetným baránkom bude, je otvorené. O pôvode a roli rasizmu by sme ale nemali mať žiadne ilúzie a vštepené lži o tom, že nakoniec zato môžeme sami a je to prirodzené, by sme mali spoznať ako to, čo sú.