Antistalinistická ľavica

Dnešná úprava zákona (paragrafu) o extrémizme dáva príliš veľký priestor pre rôzne intepretácie. Ak je chápaný v jednej interpretácii, prakticky kriminalizuje úsilie o zmenu ústavy v antikapitalistickom smere a uzákoňuje prokapitalistickú ideológiu ako jedinú legálnu ideológiu.

Presné znienie paragrafu 421 Trestného zákona je nasledovné: „Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

Rozhodujúcim v tomto ustanovaní je, že ide o hocijakú, násilnú či nenásilnú skupinu, ktorá „smeruje“ k potlačeniu základných práv v podstate hocijakej inej skupiny. Explicitne sa spomínajú len rasa, etnická skupina, národnostná a náboženská skupina, teda všetko veci, ktoré patria do pravicového extrémizmu, potom ale nasleduje zaklínadlo „iné skupiny“. V iných dokumentoch sa ale explicitne spomínajú aj skupiny podľa „spoločenskej triedy“ a „spoločenského statusu“. Na mysli je tu niečo veľmi konkrétne. Ide v prvom rade o vyvlastnenie kapitalistickej triedy. Zákaz vykorisťovania, teda zákaz slobodného podnikania, tu je interpretovaný ako obmedzenie či zrušenie základného práva, práva na majetok pre „spoločenskú triedu“.

Ak je táto interpretácia platná a funkčná v štátnej činnosti, znamená niečo veľmi jasné: akákoľvek snaha o zrušenie vykorisťovania a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov je protizákonná a trestný čin. Znamená to nasledovne, že zrušiť kapitalizmus, či vôbec to propagovať (?) je zakázané. Kapitalizmus je teda jediný legálny systém a kriminalizované je propagovať jeho zrušenie.

Popretý je tak základný princíp osvietenstva a to je demokracia, teda právomoc ľudu dať si ústavu, akú si praje. Podľa tohto zákona v tejto interpretácii je jediná prijateľná ústava kapitalistická ústava.

Ak by tento zákon bol reálne umocnený, znamenal by presnú analógiu k stalinistickej represii voči hocijakým skupinám, ktoré propagovali kapitalizmus.

Takáto represia okrem iného ukazuje, že reči o liberálnej demokracii, rovnako ako ona samotná, sú videné vládnucou triedou len ako prostriedok, nie ako cieľ. Slúžia v konečnom dôsledku udržaniu triednej spoločnosti. V tých prípadoch, keď dochádza k jej ohrozeniu, možno tieto princípy okamžite opustiť.

Ak by bolo toto deklarované, hrozené násilie naozaj vykonané, znamenalo by len jasnú a priamu formu triedneho násilia, teda násilia, ktorého priamym účelom je udržanie vykorisťovania a útlaku pracujúcej triedy vlastníckou triedou. Že už aj oni priznávajú existenciu tried, znamená, že nás od nich delí „len“ buď priznanie vykorisťovania alebo normatívne odmietnutie vykorisťovania.

Na zahaľovaní tohto princípu a jeho efektov pre ideály slobody, rovnosti a bratstva stojí celé klamstvo o liberálnej demokracii posledných dvoch storočí. V okamihu, keď dochádza k priznaniu vykorisťovania ako riadiaceho princípu politického a hospodárskeho vývoja, dochádza rovnako k priznaniu praktického popretia nielen reálnej slobody, rovnosti a demokracie ale aj jej obmedzených zákonných ustanovení.

Triedna spoločnosť je nezlúčiteľná s existenciou demokracie, v ktorej má každý rovnú šancu a podiel na riadení vecí verejných, rovnako je nezlúčiteľná s ideálom súkromnej a verejnej slobody, ako aj s ideálom rovnosti pred zákonom a v spoločnosti. Triedna spoločnosť je antitézou liberálnej tézy. Liberálna spoločnosť používa násilie k jej udržaniu, používa teda násilie k udržaniu ilúzie o sebe a svojej antitézy. K víťazstvu slobody, rovnosti a demokracie je nutné zrušenie vykorisťovania a existencie vládnucej triedy, ktorá prostredníctvom násilia a podvodov tvorí riadiaciu skupinu v spoločnosti. Je to jediná cesta pre realizáciu liberálnych ideálov a základných práv. V triednej spoločnosti reálne platia len práva vládnucej triedy, je preto nutné tieto nerovné „práva“ zrušiť a priznať im len tie práva, ktoré prináležajú každému inému. Rovnako ako je právo vlastniť otrokov dnes nikým považované ako základné právo, rovnako by nemalo byť právo vlastniť kapitál a vykorisťovať. Ak je toto zločin, nech. Na násilí boli postavení všetky doterajšie diktatúry, ktoré spadli. Aj tá dnešná nebude existovať večne.