Antistalinistická ľavica

Niektoré pravdy o triednej spoločnosti a kapitalistickom hospodárstve sú pre ľudí tak očividné, že ich každý vidí a každý im rozumie. Rozumejú im aj ľudia, ktorí hovoria, že nie sú pravdivé.

Jedným z tých právd je postavenie Slovenska, konkrétne slovenskej pracujúcej triedy, v medzinárodnej deľbe práce a výrobnom procese. Spolu s ostatnými krajinami poststalinistického priestoru a tretieho sveta je postavenie slovenskej pracujúcej triedy postavenie nadvykorisťovanej triedy, postavenie imperialisticky utláčanej a krajiny závislej na zahraničnom kapitáli, trhu a vojenskej sile a postavenie polokolónie. To sú krajiny, ktoré sa čoraz viac stávajú závislé na dobrej vôli veľkých medzinárodných spoločností a príleve kapitálu z vyspelých kapitalistických krajín. Jej hospodárstva sú takmer výlučne odbytové trhy buď pre zhodnocovanie kapitálu alebo výrobu spotrebných tovarov pre obyvateľstvo prvého sveta. V niektorých prípadov táto závislosť a vplyv prechádza tak ďaleko, že majú priamy vplyv na legislatívny proces a fungovanie štátu a jeho suverenitu. Vytvárajú sa tak oblasti a priestory, kde sú prakticky tieto spoločnosti suverénom či spolusuverénom krajiny.

Prvý štrajk Volkswagenu v Bratislave v jeho dejinách je jedným z prejavov tejto znalosti a hnevu v širokom obyvateľstve.

Dôležitými bodmi, na ktoré netreba zabúdať, sú po prvé, že nadvykorisťovanie nie je jediné vykorisťovanie, po druhé, že skutočný pokrok nemožno dosiahnuť len v jednom závode, v jednej krajine, ale spoločným konaním pracujúcej triedy v mnohých krajinách a po tretie, že neexistuje nepriateľstvo alebo protichodné záujmy medzi nemeckými a slovenskými pracujúcimi. Skutoční nepriatelia sú pracujúci a vlastníci týchto spoločností.

Vykorisťovanie sa v bežnom používaní zameriava takmer len na prípady, kedy je očividné a spojené so zlými pracovnými podmienkami. Vykorisťovaní sú v tomto ponímaní deti v Bangladéži, ale nie pracujúci na Slovensku, alebo nie pracujúci v Nemecku. Skutočný rozdiel medzi týmito jednotlivými formami vykorisťovania nie je kvalitatívny, ale kvantitatívny. Rozdiel je len v tom, koľko z celkových vyrobených tovarov je pracujúcemu vrátené vo forme mzdy. Rozdiel je teda absolútny a relatívny. Skryť pomer vykorisťovania možno rôznymi spôsobmi, v prípade medzinárodných presunov výrobkov toto možno spraviť veľmi jednoduchými účtovníckymi trikmi. Tak napríklad možno povedať, že produktivita pracujúcich na Slovensku je nižšia než v Nemecku, pretože sa ich výrobok počíta podľa miestnej kúpnej sily alebo podľa ich mzdy (!). Každý človek so zdravým rozumom ale vidí, že pracujúci na Slovensku vykonávajú rovnaké činnosti ako tí v Nemecku, možno aj s vyššou intenzitou práce a z ich liniek vychádzajú rovnaké, alebo aj komplikovanejšie tovary, tu autá. Jediný skutočný rozdiel, ktorý teda medzi prácou Nemca a Slováka je, že Slovák je v pomere k celkovému výrobku viac vykorisťovaný, pretože je Slovák. Toto sa nazýva nadvykorisťovanie, v pomere k „normálnemu“ vykorisťovaniu v Nemecku. Vykorisťovaní sú ale obaja, nielen Slovák a to vlastníkom kapitálu, ktorý predáva nimi vyrobené tovary na trhu a vracia im časť z toho v mzdách.

Apologéti tohto celého procesu, ktorý nemožno inak vidieť než ako nespravodlivý a neľudský proces, ho ospravedlňujú tým, že v pomere k ostatným pracujúcim na Slovensku sa predsa majú lepšie. Napriek tomu, že ešte aj toto tvrdenie je otázne, keďže rozdiely v mzdách sú vyššie v Nemecku ako na Slovensku, že priemerné mzdy nehovoria veľa o skutočných mzdách v spoločnosti a v závodoch, nevedia nám vysvetliť, prečo by človek, ktorý vykonáva tú istú činnosť v jednej krajine, dostal tretinu alebo polovicu toho, čo vykoná niekto v inej krajine. Vie toto niekto ospravedlniť?

Ich argument možno preformulovať asi takto: Pracujúci v pracovných táboroch v Sovietskom zväze a v Severnej Kórei tiež dostávali viac odmien v pomere k priemerným mzdám v krajine, než väzni v amerických väzniciach v pomere k priemerným mzdám v USA. Ospravedlňuje to nebodaj pracovné tábory?

Z tejto analýzy a z pochopenia, ako funguje vznik cien a hodnoty v kapitalistickom hospodárstve, je nutné pochopiť skutočný obsah tvrdení o zachovaní konkurencieschopnosti. Argumenty o konkurencieschopnosti sú jedným z tých výhovoriek, ktorými jednak prichádzajú kapitalisti, keď vám nechcú dávať to, čo vám patrí, alebo keď ich ospravedlňujú ich dvorní žurnalisti. Je to pohodlná výhovorka pre každého kapitalistu, ktorý má tiež nejaký zbytok svedomia v sebe a je mu ľúto, že pracujúcim dáva také malé odmeny. Tento argument je častokrát pravdivý, problém je však v tom, keď tvrdí, že toto je nezmeniteľný fakt alebo že mzdy nemožno zvyšovať kvôli „nízkej produktivite“. Tento fenomén tiež ukazuje pravdivosť marxistickej teórie práve v bode, v ktorej bola častokrát napádaná. Jedna z kritík marxizmu je, že do svojej teórie výmeny a hodnoty zaviedol dve formy hodnoty, alebo dve zjavy hodnoty. Jedna je tá „skutočná“ hodnota, ktorá je daná spoločensky nutným objemom práce k výrobe nejakého tovaru a druhá je výmenná hodnota, ktorá je realizovaná až pri akte výmeny. Najmä v prípade pohybu tovaru medzi hranicami vovnútri spoločnosti vidno veľmi jasne, čo je týmto myslené a prečo sú reči o nízkej produktivite len prejavom toho, že niečo také, ako „skutočná“ hodnota existuje. Tovary, ktoré sa vyrobia na Slovensku, aby boli potom prevážané cez hranicu a predané za rovnakú výmennú hodnotu v ostatných krajinách, majú rovnakú hodnotu ako tovary vyrobené v Nemecku. Slováci teda približne vyrábajú rovnaký celkový produkt, ako Nemci. Skutočná výmenná hodnota ich tovarov, ako aj ich pracovnej sily, je rovnaká. Realizovaná výmenná hodnota ich pracovnej sily je iná a to je kvôli úplne iným trhovým a spoločenským podmienkam. Rovnaké veci platia o výmene tovarov a pracovnej sile vovnútri krajiny. Aj preto sa ukazuje vyrovnávanie hodnoty týchto rovnakých tovarov na medzinárodnom trhu, aj keď je pomalé. Nízka hodnota pracovnej sily v týchto krajinách teda nemá takmer nič spoločné s kultúrou, produktivitou alebo niečím a iným a všetko spoločné so znevýhodneným postavením týchto krajín na medzinárodnom trhu a v medzinárodnej deľbe práce. Napraviť tento stav je možné. Ale len v prípade koordinovanej činnosti pracujúcej triedy naprieč hranicami. Pracujúci musia rovnako jednať, ako jednajú nadnárodné spoločnosti. Musia sa postaviť proti vykorisťovaniu práve tam, kde vzniká a to je v medzinárodnej deľbe práce. Štrajky a organizácia pre vyrovnávanie miezd sú preto nutné nielen v jednom závode, ale vo všetkých závodoch na Slovensku, ako aj v spoločných akciách vo všetkých závodoch v koloniálne utláčaných krajinách. Spoločné akcie pracujúcich v Česku, Poľsku, Maďarsku môžu dokázať to, čo trh nedokáže.

Rovnako je nutné pochopiť, že slovenských pracujúcich nevykorisťujú Nemci. Zatiaľ čo je v poriadku, poukazovať na a bojovať proti medzinárodným rozdielom v mzdách, pracujúci musia spoznať svojich priateľov a svojich nepriateľov. Nemeckí pracujúci nie sú nepriatelia slovenských pracujúcich. Z nadvykorisťovania nemajú nemeckí pracujúci nič. Výroba v krajinách s nízkou cenou pracovnej sily sa zanedbateľne, alebo vôbec neprejavuje na cene tovarov. Prejavuje sa len v ziskoch spoločností a vlastníkov kapitálu. Nadvykorisťovanie je len cesta, ako zabezpečiť rast kapitálu napriek znižujúcej sa miere zisku. Preto je nutné spoznať, že nemeckí pracujúci sa spojenci v boji za vyššie mzdy. Nutné sú spoločné akcie proti spoločnému nepriateľovi, ktorá je v tomto prípade spoločnosť Volkswagen. V širšom kontexte sú to všetky automobilové spoločnosti.

Proti tomuto spoznaniu bojujú aktívne vlastníci kapitálu prostredníctvom ich propagandistických agentúr, ktorých cieľom je tvoriť nejednotu medzi pracujúcimi v závodoch, na Slovensku a medzi krajinami. Práve toto je cieľ článkov, ktoré tvrdia, že miestni pracujúci chcú mať len pre seba príliš veľa, že uškodia druhým v krajine. Rovnako chcú vytvoriť nejednotu medzi rôznymi krajinami, aby si závideli ľudia nielen na Slovensku, ale aj Česi Slovákom, Nemci Slovákom, Slováci Nemcom. Táto propaganda sleduje len cieľ trieštenia triedy a je prejavom triednej solidarity medzi kapitalistami a ich triedneho vedomia.

A napokon je nutné rozšíriť svoj pohľad a spoznať spoločenskú realitu, ktorá je realita nielen jednotlivých spoločností, vlastníkov a pracujúcich, ale ktorá je realita jednotlivých tried, ktoré sú medzinárodné. Nutné je spoznanie spoločných záujmov medzinárodnej pracujúcej triedy v jej celom celku proti spoločnému nepriateľovi, medzinárodnej triede vlastníkov kapitálu. Tento boj môže napokon viesť ku konečnému koncu vykorisťovania a umožniť ľuďom na celom svete dosiahnutie konca závislosti a získanie slobody od diktatúry vlastníkov, od nezamestnanosti, hladu a vojen.

Publikované pôvodne v POLE – kultúrno-spoločenský blog. www.poleblog.sk