Založ si blog

Udržateľnosť a kapitalistický poriadok

The question of our time“. Globálne otepľovanie, obmedzenosť prírodných zdrojov na zemi, tieto otázky sú aj v oficiálnej ideológii najdôležitejšie otázky tohto storočia, otázky v záujme individuálnych osudov miliard a kolektívneho osudu ľudstva. Všetci liberálni kapitalisti a zástancovia etického, fair trade, humánneho, spravodlivého kapitalizmu sa vrhajú na tieto problémy, hlavy štátov sveta, osoby parasociálneho kontaktu, idoly pre kultúrny a sexuálny úspech a sama vládnuca trieda.

Otázku, ktorú si tento článok teda bude klásť, je, či možno otázku ekologickej udržateľnosti vyriešiť v tomto čase v kapitalizme, teda, či kapitalizmus ako taký je systém, ktorý je udržateľný a v záujme ľudí a ľudstva alebo či je štrukturálne neschopný tieto problémy vyriešiť a preto predstavuje existenciálnu hrozbu pre životy ľudí, iného biologického života a celého zemského ekosystému.

Práve v deň v zostavenia tohto článku, 4. novembra 2016, vzišla Parížska dohoda do platnosti, v ktorej sa niektoré krajiny vypúšťajúce väčšinu emisií skleníkových plynov, zaviazali udržať oteplenie pod 2 stupne, avšak bez kontrolných mechanizmov a potrebného financovania prechodu k iným energetickým zdrojom pre predindustriálne krajiny.

Before the Flood, dokument, ktorý je nesený v narácii jedným z najznámejších tvárí propagandy kapitalizmu, jej kultúrneho a ideologického kanálu, Hollywoodu, Leonardom DiCapriom, je symbolickým príkladom pre túto otázku. V hlavnej línii je príkladom rovnako neschopnosti liberálnej ideológie, ktorá sa snaží nájsť pre ne riešenia a rovnako tak potenciálneho prieniku inej ideológie, ktorá môže ponúknuť inú alternatívu v konfrontácii s realitou.

K zmierneniu globálneho otepľovania pred hranicu s nevratnými zmenami podnebia, ktorá sa empiricky nedá presne určiť, avšak typicky sa uvádza ako oteplenie o 2 °C oproti roku 1880, je potrebné udržať koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) na hodnote 400 až 550 ppm (častíc na milión). Dnes sa koncentrácie pohybujú na úrovni 400 ppm a už i to je alarmujúce číslo. Pre ilustráciu, v predindustriálnej ére 18. storočia bola hodnota koncentrácie CO2 280 ppm. K udržaniu koncentrácie v rozmedzí 400 až 550 ppm je nevyhnutné znížiť produkciu emisií približne do roku 2050 o 90 až 95 percent. Reálny vývoj však ide opačným smerom každý rok dochádza k zvyšovaniu svetových emisií, a to najmä v dôsledku industrializácie ekonomicky zaostalejších krajín. Okrem toho je tiež nutné zastaviť nárast emisií iných skleníkových plynov, napríklad metánu.

Politické úsilie pritom doposiaľ smerovalo najmä k zastaveniu rastu emisií v postindustriálnych západných štátoch. Tu sa ukázali veľmi obmedzené úspechy v Európskej únii, ktorá znížila ročné emisie v posledných 25 rokoch o 25 percent. K väčšine tohto úspechu však došlo tými najmenej bolestnými a najlacnejšími metódami. K takému drastickému zníženiu emisií, k akému sa štáty zaviazali v Parížskej dohode (USA, Čína, India, Brazília, väčšina Európy, latinskej Amerike, západnej Afriky), je však nutné úplne zmeniť takmer celé dnešné hospodárstvo od dopravy cez poľnohospodárstvo, výrobu elektrickej a inej energie, až po priemysel.

Poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom je teoreticky najľahšie znížiť produkciu skleníkových plynov, pretože tu emisie vznikajú najmä chovom dobytka. No reálne v tomto odvetví žiadne globálne zmeny nenastali a predpokladá sa, že v budúcnosti bude celosvetovo stále viac a viac ľudí zvyšovať svoju spotrebu mäsa. Skutočné riešenia by museli prestať spočívať v osobnej zodpovednosti a vlády by mali vytvoriť nástroje, ktoré by ľudí ovplyvnili pri voľbe napríklad formou zdanení mäsa a mliečnych výrobkov či čiastočnom regulovaní produkcie. Týmito krokmi by ale vlády museli byť ochotné poprieť princípy voľného trhu a dopytu.

Odvetvie výroby elektrickej energie je hlavným bodom, do ktorého vkladá vládnúca trieda a zástancovia dnešného systému svoje nádeje. Čiastočné úspechy možno zaznamenať vďaka extenzívnemu štátnemu zásahu do voľného trhu. Stratou miliárd eur v odpustených daniach a grantoch bolo možné doviesť trh k dnešnému stavu, v ktorom je cena za kWh elektrickej energie z veterných a solárnych zdrojov nižšia než zo zdrojov fosílnych. Každý, kto sa však pozrie na čísla realisticky, uvidí, že nárast týchto zdrojov energie nie je dostačujúci ani len v najvyspelejšej postindustriálnej krajine. Práve v čase, keď sa tieto zdroje stali „konkurencieschopnými“ a došlo k zrušeniu štátnej podpory pre ich výstavbu, sa ich rast spomalil. Stalo sa tak v posledných troch rokoch v Spojených štátoch (kde je dnes 13 percent všetkej elektrickej energie vyrábanej z udržateľných zdrojov) a už dávnejšie v Španielsku (43 percent) a Francúzsku (19 percent, pozn.: väčšina elektrickej energie je z jadrových zdrojov, čiže neprodukuje priame emisie ale súčasne nie je udržateľná).

S plným nahradením fosílnych palív v elektrickej sieti možno počítať pri súčasnom tempe v Spojených štátoch až o dvesto rokov. Aj keby bol znovu obnovený rast a štátna podpora, nebolo by možné potrebnú kapacitu vybudovať v potrebnom čase. Je to preto, že trh sa nespráva tak, ako je v záujme každého a v záujme celej spoločnosti, ale správa sa podľa svojvôle vlastníkov, ktorí sa riadia najmä návratnosťou kapitálu. A faktom zostáva, že investori nemajú dôvod investovať svoj kapitál do obnoviteľných zdrojov v takom tempe a takom rozsahu, aby bolo možné dosiahnuť spoločenské ciele, keď existujú omnoho lepšie možnosti akumulácie kapitálu. Investičný aktivizmus rozhodne nemožno očakávať v takej miere, v akej by bol nutný k pretvoreniu energetického odvetvia, na čo sú potrebné stovky miliárd eur len v Európe.

Priemysel a doprava sú odvetvia, kde nedošlo k žiadnym citeľným úspechom a kde chýba viera pre možné zlepšenie aj medzi samotnými podporovateľmi liberálneho a zeleného kapitalizmu. K zníženiu emisií v dopravnom odvetví by bolo nutné v nasledujúcich 30 rokoch takmer úplne minimalizovať spotrebu fosílnych pohonných palív, čo by bolo možné jedine nahradením celého vozového parku lodí, lietadiel a automobilov. Za 15 rokov by mali byť všetky nové dopravné prostriedky bezemisné, aby bolo možné v ďalších 15 rokoch realisticky nahradiť ostatné stroje. Jediné náznaky niečoho takého sú pri automobiloch, aj tu sú však limitované len na iniciatívu a podporou prokapitalistických zelených aktivistov.

Všetky veľké automobilové koncerny sa v súčasnosti strategicky sústredia len na hybridné modely a aj tie vyrábajú v prakticky bezvýznamných číslach. Dôvody ležia nielen v návratnosti kapitálu, ale aj vo svojvôli vlastníkov automobilových koncernov a je otázne, či ich bude možné vyriešiť vrámci súčasného výrobného modelu. Výskum a výroba elektrických automobilov sú podfinancované a snaha pre zmenu štýlu odvetvia a znižovanie výrobných nákladov sa naskytá len v niektorých spoločnostiach. Spoločnosti ako Tesla a BYD, zameriavajúce sa na výrobu čisto elektrických vozidiel, sú schopné operovať len nerentabilne a na základe podpory aktivistických kapitalistov či štátu. V súčasnosti je podiel novovyrobených bezemisných automobilov voči tým s konvenčným motorom 1 percento, a len 0,1 percenta voči všetkým existujúcim automobilom. Jediná krajina, v ktorej sa predaj elektromobilov pohybuje na tej hranici, v ktorej by bolo možné nahradiť existujúci počet automobilov na fosílny pohon, je Nórsko, kde štát prijal neudržateľné opatrenia, odpúšťajúce dane a garantujúce viaceré privilégiá používateľom elektrických automobilov. A vrámci lodí a lietadiel sa ešte len začína s výskumom strojov, ktoré by vypúšťali menej či žiadne emisie.

Limity kapitalizmu

Na základe súčasného vývoja sa ukazuje, že bude veľmi nepravdepodobné zamedziť katastrofickému globálnemu otepľovaniu kvôli dôvodom súvisiacimi so základmi voľného trhu a kapitalistického módu výroby. V tejto súvislosti neznamená, že kapitalizmus toho nie je principiálne neschopný, ale nie je toho schopný v potrebnom tempe a časovom rámci.

Čoho kapitalizmus štrukturálne a principiálne schopný nie je, je ekologická a ekonomická udržateľnosť. Dôvody spočívajú v zákonoch kapitalistickej akumulácie, konkurencii a povahe práce. Kapitalistická akumulácia ako základný zákon kapitalizmu systém núti neustále hľadať priestor pre zväčšovanie seba samého a zvyšovanie renditov. Tomu vždy musia ustúpiť spoločenské a individuálne záujmy pracujúcich, čiže obmedzenosť prírodných zdrojov a rast miezd. Za následok má takýto systém neustálu nadprodukciu a rozširovanie odbytového trhu a spotreby na jednej strane a chudobu a krízy na strane druhej. Tým pádom skôr či neskôr povedie k vyčerpaniu všetkých prírodných zdrojov na Zemi. Nepotrebné až utopistické riešenia tohto problému by potrebovali expanziu človeka na iné vesmírne telesá, ale skôr či neskôr by kapitalizmus musel naraziť na strop, aj keby sa – a dúfajme, že sa to nestane – rozšíril za hranice slnečnej sústavy.

Sociálnu udržateľnosť by bolo možné dočasne dosiahnuť ekonomickými ústupkami, zrušením dedičného práva alebo inými štrukturálnymi úpravami, avšak nie v čase krízy, v akej sa dnes a celé toto storočie bude kapitalizmus nachádzať. Nedokázal by byť udržateľný, keďže by ekonomické a ekologické krízy spôsobovali aj krízy sociálne. Popritom krízy často rieši tým, že ničí výrobné sily vojnami a inými mechanizmami, čo sa ako sociálne udržateľné či etické rozhodne nedá označiť.

Pre individuálne záujmy väčšiny obyvateľov Zeme, pre budúcnosť ľudstva a tejto planéty, je kapitalistický systém slepá cesta a predstavuje múr, chorobu a súčasne hrob budúcnosti. V našom najlepšom záujme a najlepšom záujme života na Zemi je vzdať sa ho a prvýkrát sa rozhodnúť pre vlastný, nevynútený systém, pre systém, ktorý by nevládol svojou logikou nad ľuďmi, ale ktorý by slúžil záujmom každého človeka, jeho sebazáchovy, dôstojnosti a šťastiu. V tomto systéme by nebol hlad, nezamestnanosť, chudoba a bezdomovectvo, zabíjanie, ničenie a bezohľadné drancovanie Zeme a najmä by to nebol systém menšiny, nanútený, ale prvý demokratický a slobodný systém, spoločnosť bez všetkých chorôb, ignorancie a spoločenských zločinov páchaných organizovanými skupinami na ľudstvu. Tento systém by bol socialistickým plánovaným hospodárstvom, no s demokratickým a necentralizovaným plánovaním a namiesto dopytu by jeho základom bolo nedrancovanie prírodných zdrojov a výrobné sily, usilujúc sa o znižovanie pracovného času a miznutie role peňazí prostredníctvom priamej distribúcie tovarov. Tento systém je nevyhnutnou cestou k udržateľnosti, spravodlivosti a slobode. Buď príde, alebo nás čaká záhuba či večná diktatúra.

Zdroje:

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Total_greenhouse_gas_emissions_by_countries_(including_international_aviation_and_indirect_CO2,_excluding_LULUCF),_1990_-_2014_(million_tonnes_of_CO2_equivalents)_updated.png

https://www.epa.gov/ghgemissions/sources-greenhouse-gas-emissions

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Greenhouse_gas_emissions_by_economic_activity,_EU-28,_2008_and_2013_(%C2%B9)_(%25_of_total_emissions_in_CO2_equivalents)_YB16.png

http://www.ofvas.no/bilsalget-i-desember/category677.html 

Publikované pôvodne v POLE – kultúrno-spoločenský blog. www.poleblog.sk

Evolúcia alebo revolúcia

18.11.2017

Diskusia o revolúcii je vo vládnucej ideológii rovnako rozporuplná ako o takmer každej téme, ktorá sa dotýka srdca triednej spoločnosti. Na jednej strane naša celá spoločnosť a ústavný viac »

Prečo ľavica stále prehráva

17.11.2017

Reakcia na článok “Prečo treba voliť menšie zlo”, publikované na POLE, http://poleblog.sk/preco-treba-volit-mensie-zlo/ Popri známych dôvodov historických porážok ľavica v dnešných viac »

O reakčnej ľavici

04.11.2017

Od vzniku modernej ľavice, teda socialistického hnutia v 18. a 19. storočí a robotníckeho hnutia, sa v ňom ukazovalo napätie medzi otvorene reakčnými, konzervatívnymi a pokrokovými prúdmi. viac »

Šajgal

Na Najvyššom súde sa budú zaoberať vraždou podnikateľa Kubašiaka

21.11.2017 15:57

Dovolanie podal prokurátor aj odsúdený Igor Šajgal, ktorý je na úteku.

Tomáš Drucker

Drucker vyjadril ľútosť nad tým, že Bratislava prehrala súboj o liekovú agentúru

21.11.2017 15:36

"Nepodarilo sa nám získať na našu stranu možno len jeden členský štát na to, aby Bratislava postúpila do druhého kola voľby," vyhlásil minister zdravotníctva.

Budova NÚSCH, nusch, narodny ustav

V Bratislave vykonali prvý zákrok s umelým srdcom

21.11.2017 15:08

Národný ústav srdcových a cievnych chorôb je prvým pracoviskom v strednej Európe, ktoré odštartovalo program implantácií umelých sŕdc od spoločnosti Syncardia.

Belarus Ukraine

Ukrajina vyhostila bieloruského diplomata

21.11.2017 14:29

Kyjev tak reagoval na obvinenia bieloruskej tajnej služby KGB, podľa ktorej v Minsku vznikala špionážna sieť, ktorú riadil jeden z ukrajinských diplomatov.

peacenwar

Sloboda, demokracia a socializmus

Štatistiky blogu

Počet článkov: 40
Celková čítanosť: 32016x
Priemerná čítanosť článkov: 800x

Autor blogu

Kategórie