Reakcia na vývoj v POLE. poleblog.sk

Typickým pre klasické chápanie pluralizmu a slobody prejavu, chápanie vychádzajúce z dominantnej buržoáznej (kapitalistickej) ideológie v dnešnej spoločnosti, je

1. „principiálnosť“, ktorá sa má aplikovať bez ohľadu na podmienky a celospoločenskú situáciu.
2. „rovnosť“, ktorá znamená pomer marxizmu voči buržoáznej ideológii ideálne 1 ku 100 alebo vyššie, alebo rovnosť medzi vľavo a pravoburžoáznymi pohľadmi, alebo rovnosť medzi buržoáznou a „proletárskou“ perspektívou.
3. Chápanie slobody prejavu len pri zásahoch zo strany štátu, nie zo strany právnických a súkromných osôb.
4. Dichotómia medzi „slobodou“ a „neslobodou“, jedným stavom, v ktorom existuje sloboda prejavu a druhým, v ktorom neexistuje, pričom sa tieto stavy asociujú s liberálnou demokraciou a iným zriadením, a napokon s kapitalizmom a „totalitou“.

Prvé dve z týchto bodov vychádzajú z normatívneho systému, ktorý má svoj pôvod v kultúrnom a sociálnom prostredí určitej triedy, ktorá prirodzene chráni svoje triedne záujmy. Neskoršie dve sú jednoducho nesprávne a nezodpovedajú realite.

Pluralizmus je sám o sebe nie absolútny, ale relatívny pojem, lepšie povedané, sám o sebe o ničom nehovorí. Aké médiá a jazykové systémy má tento pluralizmus zahŕňať? Na ktoré konkrétne priestory má byť aplikovaný? Medzi akými (politickými) silami má tento pluralizmus vládnuť? Aký relatívny pomer má vládnuť pri udeľovaní priestoru týmto silám? Má sa aplikovať na jednotlivé priestory bez ohľadu na podmienky a celospoločenskú situáciu, alebo sa má aplikovať na všetky priestory naraz v ich vzťahoch?

Tieto otázky musíme vedieť prve zodpovedať, aby sme mohli o „pluralizme“ ako o konkrétnej veci vôbec diskutovať. Samotné rozhodovanie o tom, akej sile sa napokon udelí aký priestor, je politické rozhodnutie a je rozhodujúcou časťou obsahu otázky „slobody prejavu“.

Mojim prístupom k pluralizmu a s tým spojenou „slobodou prejavu“ bude totalitný a ekonomický, to znamená, že zohľadňuje pluralizmus nielen na individuálnej báze, ale aj vo vzťahu k celospoločenskej situácii a ideologický obsah vo vzťahu k jej sociálnemu pôvodu. Ekonomický bude preto, lebo zohľadňuje, že „sloboda prejavu“ znamená alokáciu obmedzeného zdroja – priestoru, ktorý je jednak priestor publikácie a priestor vypočutia, že je súčasne výrobou a spotrebou vo svete s obmedzeným časom a ekonomickými zdrojmi. „Sloboda prejavu“ je teda vždy politická a ekonomická, nielen v „totalitnej“ spoločnosti.

Chápanie pluralizmu v jej celkovej spoločenskej totalite znamená chápať prípad v POLE nielen ako prípad povinného „pluralizmu“ v jednom médiu, ale ako prípad, ktorý súvisí s celkovou situáciou médií na Slovensku, jej ideologickým obsahom a napokon so sociálnym základom týchto ideológií a korešpondencie jej relatívneho vystupovania s demografiou jej pôvodu, teda relatívnym množstvom obyvateľstva, z ktorého táto ideológia pochádza.

Ako plne ekonomickú činnosť a rozhodnutie treba pluralizmus v POLE chápať ako rozdelenie celkového priestoru, ktorý je jeden článok denne a využitie existujúcich prostriedkov k jej výrobe, rovnako ako jej spotrebu a „feedback“ mechanizmus, ktorý má podľa zaznamenanej spotreby – lajkov na Facebooku, ovplyvniť ďalšiu výrobu. Jedná sa teda o vcelku trhový princíp spojený s politickým byrokratickým rozhodovaním o rozdelení priestoru.

Čo teda znamená pre niektorých „pluralizmus“ v prípade POLE? Znamená to udelenie rovného priestoru pre arbitrárne určené prúdy ľavice alebo pre ľavicu a pravicu. Takýto pohľad však ignoruje celospoločenskú situáciu, v ktorej prevládajú na slovenskom trhu pravicové médiá a arbitrárnosť rozhodnutia, kto a za akých podmienok patrí do „ľavice“ a teda mu má byť podľa pluralizmu udelený priestor.

Kto žiada udelenie priestoru v POLE pod zvolaním magického zaklínadla „pluralizmus“ a za súčasného rovnakého absolútneho priestoru (jeden článok denne)? Sú to rôzne osoby, ktoré sa minimálne označujú ako ľavicové, pričom definíciu tohto pojmu zatiaľ neposkytli a ktoré sa na udelenie priestor odvolávajú podľa tohto označenia. Súčasne sa celkový dostupný priestor v POLE nemení, teda v konečnom dôsledku ide o relatívne, ako aj absolútne zväčšenie priestoru pre tieto ideologické prúdy, ktoré sa označujú ako ľavicové. V súvislosti s celkovou celospoločenskou situáciou, v ktorej prevláda pravicový ideologický obsah v trhu „slobody prejavu“, je to práve naopak, obmedzenie a nie rozšírenie pluralizmu (ak má pluralizmus znamenať rovnováhu medzi „pravicou“ a „ľavicou“). Ide o rozšírenie relatívneho a absolútneho priestoru z celkového dostupného priestoru a zdrojov pre dominantný ideologický obsah.

Poznámka: „Ľavica“ v mojom chápaní označuje politické strany, hnutia, prúdy a osoby, ktoré advokujú zlepšenie triedneho postavenia a obhajobu triednych záujmov pracujúcej triedy na úkor buržoázie. Toto zlepšenie a obhajoba je v prípade „ľavice“ obmedzené na metódu reformy v rámci kapitalistickej spoločnosti, v prípade „krajnej ľavice“ sa rozširuje na všetky etické (v prípade niektorých na všetky) prostriedky.

Súčasne je nutné poukázať na špecifickú funkciu tohto ideologického obsahu a na jej pôvod, resp. pôvod jej zdrojov. Ideologicky sa jedná o podobný ideologický obsah ako strany „Progresívne Slovensko“, teda pokus o zosúladenie triednych záujmov, alebo „rast pre obe triedy“, pričom väčšinou je tento rast väčší pre buržoáziu (kapitalistickú triedu). Zhľadiska ekonomických zdrojov a osobných triednych pôvodov pochádza tiež neproporčne z tábora buržoázie. Podobne väčšina ideologického obsahu v kapitalistických médiách odzrkadľuje a reprodukuje myšlienky a presvedčenie buržoázie. Ide teda o dominanciu triedy, ktorej relatívne množstvo v obyvateľstve nezodpovedá jej relatívnej reprezentácii v médiách. Ide o významnú nadreprezentáciu tejto triedy a jej ideologického obsahu v celkovom priestoru spoločnosti vyhradenej pre komunikáciu ideologického obsahu. Ak má pluralizmus znamenať tiež rovný priestor pre spoločenské skupiny, aby som to formuloval v súlade s buržoáznou ideológiou, znamená to proporcionálne rozdelenie priestoru pre tieto triedy a/alebo jej ideologický obsah podľa jej zastúpenia v obyvateľstve. Toto samozrejme dotyční pod „pluralizmom“ nemyslia.

Ak sa teda rozprávame o pluralizme, musíme sa spýtať „Pre koho“? Ako presne má tento pluralizmus vyzerať? A ak sa rozprávame o slobode prejavu, musíme sa spýtať „Pre koho“? Koľko priestoru má byť jednotlivým subjektom a „zástupcom“ ideológií udelené?

Ak tieto otázky budú zodpovedané, bude možné jasnejšie a jednoduchšie diskutovať o tomto „konflikte“.

Napokon aj tento konflikt chtiac, či nechtiac ukazuje jeho ekonomický pôvod. Nejde o „ideologické puritánstvo“, ale o to, koľko priestoru je komu udelené a aj v tejto otázke je možné nájsť triednu nerovnosť, ktorá je v našej spoločnosti tak rozšírená a preniká do každej oblasti života.