Zmiešaná ekonomika neexistuje. V každom hospodárskom systéme existuje dominantný výrobný proces.
Rovnako v každom spoločenskom systéme existuje len jedna legálna forma výroby a privlastňovania nadhodnoty. V kapitalizme neexistuje súčasne feudalizmus a otrokárstvo ako spoločenský a hospodársky systém, ani nemôže existovať. Skôr je častejšie, že obe tieto výrobné procesy sú v kapitalizme zakázané. Existujú síce prechodné spoločnosti, v ktorých sa nový výrobný proces stáva dominantným, ale to sú len z definície dočasné stavy a nie sú to systémy. Sú to skôr dve výrobné procesy vedľa seba, z ktorých je jedna vždy dominantná a má spoločenské vyjadrenie.
Štát si neprotirečí s kapitalizmom, môže byť rovnako kapitalistický, neexistuje niečo také ako štátny výrobný proces a štát nie je socializmus. Najväčšou ilúziou niektorých libertariánov je predstava, že kapitalizmus môže a mal by existovať bez štátu. Štát ako jednotná spoločenská štruktúra, ktorá represívnymi prostriedkami ochraňuje vládnucu triedu a triedne vzťahy, vznikol s triednou spoločnosťou a existuje pre ňu a kvôli nej. Štát je „len“ pomocným jednotným aparátom k udržaniu dominantného výrobného procesu. V dejinnom vývoji kapitalizmu bol štát rovnako esenciálny pre jeho vznik (primitívnu akumuláciu) tak, ako bolo triedne násilie a privatizácia vtedajšieho spoločného majetku (Commons). Kapitalizmus ako systém sa ani inak nemohol vyvinúť, než s pomocou štátu a jeho politickou, vojenskou a ekonomickou zábezpekou. Aj dodnes zostáva bezpečným prístavom pre zisky, úroky, triedny boj, triednu fiškálnu politiku a záchranné balíčky. Aj keby štát v dnešnej podobe niekedy v kapitalizme prestal existovať, alebo by niekedy existoval kapitalizmus malých rovných výrobcov, vyvinuli by sa štátne štruktúry (s centralizáciou kapitálu), ktoré by mohli byť aj súkromne vlastnené, ale z faktického a funkčného hľadiska by mali rovnaké úlohy a vlastnosti ako dnešný štát. Niektorí libertariáni by mohli povedať, že to štát nie je, ale fakticky by bol, len ešte menej demokratický než ten dnešný. Aj keď je štát oficiálne vedený v štatistikách v niektorých krajinách so 40 percentným podielom na HDP a vyššie, nie je takmer nikde dominantným výrobcom v hospodárstve. Takmer všade plní úlohu upravovateľa príjmových a majetkových nerovností kapitalistickej spoločnosti a/alebo výrobcu centralizovaných a nevyhnutne centralizovaných tovarov a služieb. Ak aj by bol dominantným výrobcom, mohol by byť stále kapitalistický. Môže byť totiž hlavný majiteľ v akciových spoločnostiach, alebo štát, ktorý je silne prepojený s kapitalistickou triedou a/alebo byrokraciou a nepotistickou „čiernou kapitalistickou triedou“. Štát okrem toho nemá v kapitalistickej spoločnosti žiadny špecifický výrobný proces. Jeho proces je viac menej odkopírovaný od kapitalistického bez, alebo s jeho zhodnocovacím procesom kapitálu. Štát teda nie je, ani nemôže byť spoločnosťou, ani dominantným výrobným procesom, prinajlepšom môže byť ako v prípade stalinizmu dominantným výrobcom v prechodnej spoločnosti, alebo v novom výrobnom procese, ktorý nie je „štátny“. Štát je omnoho viac inštitúcia nevyhnutných služieb potrebných pre udržanie dominantného výrobného procesu v triednej spoločnosti. Štát nikdy nebol ako taký žiadnymi socialistami považovaný ako socialistický a schopný tvoriť hospodársky systém a výrobný proces. Stalinistami bol, proti Marxovi len „robotnícky štát“ chápaný ako schopný vytvoriť hospodársky systém. Marx, aj ostatní socialisti, považovali štát skôr ako antitézu socializmu, resp. komunizmu. Ak by výroky libertariánskych kapitalistov boli správne, znamenalo by to ešte k tomu, že každý štát odteraz bol socialistický. To by znamenalo, že socializmus fungoval popri otrokárskemu systému a feudalizmu, že v mnohých krajinách bol súčasne dominantný výrobca socialistického a súčasne otrokárskeho a feudálneho systému, že akýkoľvek prechodný systém je socialistický a socializmus antisocialistický. Označovať štát ako socializmus je exkluzívne cudzie označenie kapitalistami, zatiaľ čo súkromný sektor je všeobecne považovaný kapitalistami ako kapitalizmus. Je to len veľmi neoriginálny a hlúpy pokus zmiasť ľudí, ktorí sa v tom a v logike veľmi nevyznajú a vedieť povedať „všetky naše problémy sú problémy socializmu“. Aj ich verzia typicky buržoázneho poučovania „vidíš, keď hovoríš, že to nebol socializmus“. Akokoľvek pomenujete socializmus a kapitalizmus, ako aj stalinizmus, nedáva zmysel, štát označovať ako socializmus.
Pokračovanie zajtra