Založ si blog

Základné a dnešné taktiky prežitia kapitalizmu a rozšírené chápanie ekonómie

Tento článok má za účel jednak pomenovať najdôležitejšie spôsoby, ako kapitalisti dosahujú zvyšovanie miery zisku a inak poskytnúť obrysy ekonomickej teórie pre nekomodifikované činnosti.

Kapitalizmus ako spoločenský systém založený na kapitálovej akumulácii v špecifickej triede, ktorá požíva toto privilégium, musí neustále bojovať so sebou samým, teda s triednym rozdelením na kapitál a prácu. Z tohto rozdelenia vyplývajú jednak sociálne problémy hroziacej revolúcie a inak ekonomické problémy v akumulácii a vo výrobe. Aby udržal akumuláciu v chode, musí udržať a zvyšovať mieru zisku, tým si ale podkopáva vlastnú základňu pre akumuláciu. Tento rozpor sa pokúša vyriešiť neustálym hľadaním priestoru, kde môže dosahovať tento zisk. Konkurencia ho na jednej strane núti k zmenám vo výrobe, ktoré nahradzujú zvyšovanie zisku inými spôsobmi, na druhej strane ale znižuje zisky a ceny. Výsledkom toho sú tvorby monopolov a monopolných cien, ktoré umožňujú udržiavanie nadzisku (surplus profit). Zvyšovanie vykorisťovania klasickým zvyšovaním pracovného času naráža na svoje prirodzené hranice a napokon je nutné sa obrátiť pre sociálnu stabilitu.Vykúpenie sociálnej stability sa kompenzuje nadvykorisťovaním v iných častiach zeme, v kolóniách. Zvyšovanie vykorisťovania sa koná iným spôsobom, zvyšovaním produktivity a/alebo znižovaním hodnoty pracovnej sily. Napriek tomu sa kapitalizmus dostáva periodicky do kríz akumulácie, následkom čoho sú vojny a ničenie nadbytočného kapitálu.

Aj dnes, v období špecifickej a všeobecnej krízy nachádza staré a nové metódy k zvyšovaniu miery zisku. Najtradičnejšia z týchto metód je predlžovanie pracovného času a jeho intenzifikácia. Metódy, ktoré politicky najčastejšie používa, je znižovanie hodnoty pracovnej sily sociálnymi škrtmi a znižovanie daňovej záťaže. Iná dnes znovu rozšírená metóda je štiepenie pracujúcej triedy do viacerých skupín, pričom sa vládnuce skupiny podieľajú na vykorisťovaní utlačovaných skupín, čo slúži jednak k znižovaniu hodnoty pracovnej sily a k zvyšovaniu vykorisťovania v určitej skupine. Táto metóda je podporovaná reakčnými ideológiami, v minulosti fungovala voči deťom a ženám, dnes voči iným etnikám a vierovyznaniam. Aj zavádzanie strojnej výroby a automatizácia má za účel znižovať pracovné náklady a súčasne zvyšovať produktivitu. Dnešný tlak na lepšie vzdelanie a školenie pracujúcej triedy má za následok zníženie hodnoty pracovnej sily pre tieto „typy“ pracovnej sily tvorbou relatívneho nadbytku. K zvyšovaniu vykorisťovania slúži okrem iného justičný a exekučný systém, ktorý sa iným spôsobom podieľa na privlastňovaní nadhodnoty. Okrem toho pokračuje tzv. primitívna akumulácia privlastňovaním prírody, tvorby renty a výsledkov kooperácie. Tzv. „sharing economy“ predstavuje novú vlnu kooperácie, koncentrácie a privatizácie výrobných prostriedkov so súčasným rozšírením intelektuálnej a kapitálovej renty. Kapitalizmus potrebuje k svojmu prežitiu technologický vývoj a k tomu účelu potrebuje vedu. Veda a jej výsledky, ktoré majú byť privatizované a komodifikované, je kľúčovým bodom a činnosťou pre prežitie tejto spoločnosti. Aj voľne dostupné informácie a spoločné poznatky sú privatizované alebo použité pre účely kapitálovej akumulácie, okrem iného aj marxizmus, ktorý sa medzitým stal čítanejším v buržoázii, než v pracujúcej triede. Tu je nutné vyvinúť spôsoby ochrany tohto spoločného majetku proti komodifikácii a použitiu kapitálom.

Rôzne „nekomodifikované“ metódy majú za účel zvyšovať mieru zisku. Okrem iného to sú štátne činnosti, alebo vedľajšie účinky najrôznejších činností, ako disciplinarizácia sledovaním, buržoáznou ideológiou a kultúrou. Sociálne demokratické odbory napríklad majú za následok, alebo spoluumožňujú veľmi reálne zvyšovanie miery vykorisťovania. Samotný spôsob verbálnej komunikácie a politické štruktúry vytvárajú podmienky pre udržanie triednej spoločnosti. Disproporčné vzťahy na trhu a v spoločnosti umožňujú rovnako udržanie miery zisku (v perfektnej konkurencii by neexistoval nadzisk, medzi pracujúcimi a kapitalistom vôbec ani zisk). Veľký počet podporných a inak neproduktívnych zamestnancov, rovnako ako maloburžoázie tvoria sociálnu oporu a „voličov“ pre buržoáziu. Ich mzda je cenou za poslušnosť a služobníctvo, ich výrobky sú tak povediac spoločnou úžitkovou hodnotou pre buržoáziu.

Ekonómia a jej princípy, teda efektivita a produktivita v pomere k času, má svoju platnosť aj tam, kde nevládne zákon kapitalistickej akumulácie, alebo kde nevládnu výmeny hodnôt. Je teda rovnako platná v „dobrovoľníckej práci“ ako vo fabrike. Rovnako je platná v činnostiach, ktoré nevyrábajú hodnoty. Ekonómia všeobecne ako pomer produktivity v čase, ktorý je daný relatívne biologickým časom a ktorý pomer je relatívny v pomere k „prirodzeným“ hraniciam biologického času, je platná aj v činnostiach, ako komunikácia, čítanie, počúvanie, pozornosť a myslenie. V ľudskej komunikácii, dnes obmedzenej na verbálnu, je jej ekonómia obmedzená na špecifické médium tohto jazyka, teda na jeho „prirodzené“ limity použiteľných znakov na určitom priestore, jej „komunikácii“, teda použitiu v médiu, ako vo zvuku a v jeho „príjme“, teda vypočutí média a jeho dešifrovania. Tieto činnosti sú ešte k tomu obmedzené troma ekonómiami, ekonómiou myslenia, teda celkových kognitívnych schopností ľudskej mysle, ekonómiou pozornosti, ktorá opisuje prijímateľnosť dát do ľudskej mysle a ekonómiou biologickej existencie, ktorá obmedzuje tento príjem na časopriestorovú prítomnosť ľudského tela. Ekonómia mysle opisuje obmedzenú schopnosť ľudskej mysle prijímať a interpretovať znaky v určitom relatívnom čase. Ekonómiu mysle možno postaviť do pomeru k nutnému príjmu látok k jej udržaniu, teda energetickej efektívnosti vzhľadom na jej schopnosti. Táto ekonómia ja naviac obmedzená biologickými nerovnomernosťami, ako výkyvmi možnej záťaže, nie 100 percentnej možnej časovej záťaže a v neschopnosti súčasných viacerých procesov. Ekonómia pozornosti napokon opisuje obmedzenú časť zmyslovej existencie v dosahu biologickej prítomnosti, ktorú je človek schopný prijať (koľko zo svojej oblasti prítomnosti počuje, vidí a „registruje“). Biologická prítomnosť napokon obmedzuje prijímanie znakov na určitý singulárny časopriestor prítomného ľudského tela (kde a dokiaľ dovidí, dopočuje, ako rýchlo sa môže premiestniť). Všetky tieto úrovne ľudskej komunikácie (s inými ľuďmi alebo s látkami a informáciami) sú obmedzenia na možnú ekonómiu komunikácie (a tým pádom práce). Umelá inteligencia s iným než biologicky a časopriestorov obmedzeným „telom“ (ako prijímačom znakov) bude môcť tieto obmedzenia prekonať a bude tým pádom rázovo ekonomickejšia.

Problém umelej inteligencie teda nebude magickým vyriešením triednej otázky, ale bude zavedením novej triedy, buď perfektného otroka, perfektného vládcu alebo pomocníka vládnucej triedy, keďže to bude pravdepodobne ona, ktorá k nej bude mať prístup.

Jedným z moderných potenciálnych spôsobov, ako znížiť hodnotu pracovnej sily a zvýšiť mieru zisku, je nepodmienený príjem. Jeho dôsledky na hospodárstvo závisia z veľkej miery od jeho výšky a dosahu relatívne k ekonomickým ukazovateľom na mieste, v ktorom bude platiť (hodnota pracovnej sily, podpora v nezamestnanosti, priemerné príjmy, mzdy, daňové zaťaženie, životné náklady) a spôsobu financovania. Jeho progresívnosť a regresívnosť, resp. schopnosť zvýšiť alebo znížiť hodnotu pracovnej sily, resp. vykorisťovanie závisí najmä od toho, či jeho výška bude nad alebo pod hodnotou pracovnej sily, minimálnej mzdy, podpory v nezamestnanosti a životných nákladov a či bude zväčša financovaný z nadhodnoty, ktorá pripadá pracujúcej triede, alebo buržoázii. V prípade, v ktorom nepodmienený príjem nahradzuje sociálny systém, jeho výška sa pohybuje pod hodnotou pracovnej sily, pod výškou podpory v nezamestnanosti alebo dokonca pod životnými nákladmi (v imperialistickej krajine s morálnymi nákladmi) a je financovaný z nadhodnoty pracujúcej triedy, spôsobí zníženie hodnoty pracovnej sily a zvýšenie miery zisku. V opačnom prípade môže spôsobiť opak, pričom nevyhnutne naráža na určitom mieste na hranice kapitalistickej spoločnosti, nielen politického odporu buržoázie, ale aj ekonomických možností kapitalizmu.

Návrat do barbarizmu

20.12.2017

O fašizme sa všeobecne vyhlasuje, že to je popretie kapitalizmu a liberálnej demokracie, dokonca že to je len hnedý brat komunizmu. V skutočnosti je fašizmus návrat do klasického liberalizmu viac »

Progresívny rast existuje ´ (extrakt)

18.12.2017

Úvod:„Príroda“ ako pojem v kontexte, v akom sa dnes používa, spôsobila viac škody pre „prírodu“ a „človeka“, než akýkoľvek iný pojem. Je tragédiou ekologického hnutia, že sa viac »

Prvý mýtus o liberálnej demokracii

17.12.2017

Mýty o liberálnej demokracii tu Prvý mýtus o liberálnej demokracii je, že bola od svojho počiatku a dodnes je liberálna a demokratická. "Liberálna demokracia" vznikla ako pokrytecké popretie viac »

vajce, vajcia, vajicka, vajicko

Slovensko navrhuje za kauzy ako fipronil trestať nezodpovedné štáty

18.12.2018 13:30

Škandál, ktorý v lete 2017 poznačil EÚ v súvislosti s výskytom insekticídu fipronil v slepačích vajciach, sa opätovne dostal na rokovania ministrov.

Lotyšsko, Riga, Kiska, Véjonis,

Kiska s lotyšským prezidentom Véjonisom zdôraznili potrebu jednotnej EÚ

18.12.2018 13:13

Prezident Andrej Kiska sa v utorok stretol v Rige s lotyšským prezidentom Raimondsom Véjonisom.

Norbert Kurilla.

Výrazné zvýšenie teploty by ohrozilo aj Slovensko

18.12.2018 13:00

Možnosť extrémneho oteplenia planéty, pred ktorým varujú vedci, by viedla k zásadnej zmene fungovania života aj na Slovensku. Poukázal na to Norbert Kurilla.

Orbán

Orbán sa doma vyhol protestom, demonštranti ho čakajú vo Viedni, tvrdí denník Népszava

18.12.2018 12:53

Séria protestov v Budapešti sa začala minulú stredu.

peacenwar

Sloboda, demokracia a socializmus

Štatistiky blogu

Počet článkov: 47
Celková čítanosť: 55616x
Priemerná čítanosť článkov: 1183x

Autor blogu

Kategórie