Založ si blog

Blade Runner vo svete porna, otrokov a radiácie

Nový Blade Runner, napriek tomu, že to je žánrovo a štylisticky úplne iný film ako ten, ktorý nahrádza a nemôže ho preto dosiahnuť, ponúka mnoho intelektuálneho materiálu pre zamyslenie o dystopických perspektívach.

Klasickým zjavením pre populárnu kultúru v imperialistickej ére sú postapokalyptické filmy. Ako poznamenáva Žižek, zobrazujú náš vcelku postmoderný postoj k budúcnosti, našu neschopnosť utopického myslenia a viery v pokrok a skutočnosť, že si ľahšie vieme predstaviť koniec sveta, než lepší svet. Zatiaľ čo sa doterajšie postapokalyptické filmy snažili aspoň o nejaké optimistické ukončenia, zdôrazňovali svoj fiktívny charakter, alebo to boli len guilty pleasure snímky, „porna utrpenia“, najnovšie prekypujú afektom dnešnej doby – pohŕdaním a akoby popisujú istú a blízku budúcnosť. Ich krédom je oslava nihilistického gesta a zanedbávania kamióna, ktorý sa na nás rúti – „je neskoro“, „aj tak zomrieme“, „nekaz náladu“, „robíš paniku“.

Blade Runner je v dnešnej verzii definovaný aktuálnymi témami, popri téme „ľudskosti“ z pôvodného filmu zdôrazňuje triednu spoločnosť a sexizmus. Je všeobecne známe, že metódou sci-fi je prehnanie súčasnosti za účelom „Kasandry“, predpovede Trójskej vojny a otcovraždy. Tieto dve témy film nemusí ani veľmi preháňať, aby ukázal našu blízkosť k ich dystopickej verzii. Sexizmus, ktorý sa stáva viditeľný až vtedy, keď je ženské telo všadeprítomným tovarom, pornografia na verejných priestranstvách, keď je program ženy „Joi“ doslova základným tovarom a službou obyvateľa vtedajšieho LA, nie je tak ďaleko od jeho dnešnej podoby. Je veľmi ľahké si predstaviť nezmenenú spoločenskú situáciu len s potrebným technologickým pokrokom a výsledok analóg filmu.

Figúra všemocnej, singulárnej korporácie, monopolu monopolov, konečnej stanice imperializmu, je dobre známym motívom v modernom sci-fi. Tu je však tento monopol súčasne pokračovateľ skrachovaného predchádzajúceho monopolu, výsledok intelektuálneho „stvorenia“ génia-kapitalistu, ktorý v línii ľavoburžoázie uvoľnil svoje staršie patenty svetu, no teraz vytvoril licenciu na život a z tohto singulárneho intelektuálneho aktu poberá rentu vo forme úplnej moci nad jeho deťmi. Konečný akt a koncept kapitalistického vývoja, duševný produkt, posledný úkryt pred očividným vykorisťovaním, tu spadá paralelne s pôvodným aktom Božieho stvorenia a napĺňa náboženstvo a ontológiu sveta triednym obsahom. Výsledkom tohto aktu sú „replikanti“, „ľudia“ nerozoznateľní od „ľudí“ s významnou výnimkou sexuálnej potreby, ktorá sa filmom anuluje. Replikanti skrachovanej firmy Tyrrell 30 rokov po roku 2019 už nie sú otroci, ale minimálne legálne emancipovaní, teda prototyp proletárov. Protagonista K má umelé (či skutočné?) spomienky z detstva v továrni akoby vystrihnutej z Manchesteru z 19. storočia, ktorú aj nachádza mimo chráneného mesta (od otepľovania, znečistenia a vysokej hladiny mora). Jediná kapitalistická továreň vystupujúca vo filme ako prvý a posledný prežívajúci artefakt tejto spoločnosti. (Sú spomienky len nedostatkom a poruchou ľudskej existencie, alebo jej vlastnosťou a máme vôbec spomienky?)

Film ukazuje dystopickú budúcnosť ako súbor všetkých predošlých triednych spoločnosti syntetizované do jednej. Majiteľ firmy po skrachovanom Tyrellovi, ktorá vyrába „nových“ replikantov, nový Boh a s vlastnými „anjelmi“, ktorí nahrádzajú aj štátne výkonné orgány, tvorí syntézu kapitalistického vlastníka, intelektuálneho rentiera, feudálneho pána a otrokára, ktorý používa svoje telá k osobnému úžitku. Politika je z filmu, myslím naschvál, úplne vynechaná. Akoby v tejto budúcnosti spoločnosť bola úplne depolitizovaná a všetky „politické“ rozhodnutia zodpovednosťou pozostatku technokratického štátu a inak anonymného trhu (depolitizácia a technokracia hlavné paradigmy fašizmu).

Replikanti a ich chýbajúca sexuálna potreba predstavuje nedostatok v schopnosti reprodukcie pracovnej sily (o čom trochu pochybujem), pričom sex v ľudskej spoločnosti, ako už dnes pozorujeme, je úplne osamostatnený od činnosti prokreácie. Ich nedostatok, ktorý je súčasne výhoda, tvorí oporný bod v argumentácii o ľudskosti. Človek ako biologický stroj (DNA ako kód so štyrmi znakmi, digitálny s dvoma znakmi) je tak definovaný týmto obmedzením, princípom a iracionálnym afektom. Láska a sex, najmä ženské telo ako žena tu vystupujú úplne ako tovary uspokojujúce túto prázdnu, od funkčnosti odtrhnutú ľudskú (mužskú) potrebu. Aj obmedzenia o tele sú vo filme argumentované v rovnakom (možno účelovo) naivnom humanizme, obmedzení telesnej existencie a priestorovej singularity (jednorázovosť a ohraničenosť) ako o slobode ľudskej existencie. Napriek tomu, že logicky a aj marxistickým postojom by bolo konštatovať, že (digitálne) stroje sú oslobodené od oboch týchto obmedzení a majú preto neúmerne viac možností.

Aj téma slobodnej vôľe a identity je vo filme pojednaná ako neznáma ľudská vlastnosť, ktorá je buď úplným determinizmom a podriadením Božej vôle, v tomto prípade kapitalistu-otrokára-pána, alebo slobodou, alebo splnením úloh v spoločenských podmienkach. Buď je sloboda ľudskou vlastnosťou a protagonista ju nemá, alebo ju má a potom je človek, alebo to je determinizmus, protagonista ju má, je človek, alebo nemá a nie je. Proletárske hnutie a vízia revolúcie tu pôsobí skôr ako rušiaci efekt, alebo deus ex machina, či sen, ktorý zachraňuje protagonistu. Protagonista samotný je nakoniec úplne vedľajšou a nepodstatnou osobou a osoba, ktorá hrala vedľajšiu rolu vo filme, je protagonistkou.

Zničený Las Vegas radiáciou je opusteným mestom niekdajšieho živého vyjadrenia spoločnosti nadbytku, činností zameraných len na strácanie zdrojov a práce. Viaceré útržky informácií, ako reklama „Made in USSR“ a úryvky z predošlého filmu titulované dátumom 1982 nám dávajú nádej, že sa nachádzame v paralelnej realite a v tejto ešte máme čas, alebo tá naša je paralelná a tá filmová skutočná.

Celý film tak osciluje medzi reakčným nihilizmom, resp. determinizmom a pseudomarxizmom, resp. marxizmom, jeho postoje ku kľúčovým otázkam sú však nejasné a nemožno jednoznačne povedať, že nie je sexistický (aj keď otázka je, ako môže byť produkt sexistickej spoločnosti slobodný od sexizmu), ani či berie proletársku revolúciu vážne, či ako „vtip“ a sen z dávno zabudnutej ideológie. Možno ho však interpretovať tak, že aj napriek technooptimistickým kecom kapitalistov sa triedna otázka vôbec nestratí zo spoločnosti v prichádzajúcej dobe, práve naopak, s novými technológiami a vznikom nových foriem inteligencie bude akútnejšia než kedykoľvek predtým.

Návrat do barbarizmu

20.12.2017

O fašizme sa všeobecne vyhlasuje, že to je popretie kapitalizmu a liberálnej demokracie, dokonca že to je len hnedý brat komunizmu. V skutočnosti je fašizmus návrat do klasického liberalizmu viac »

Progresívny rast existuje ´ (extrakt)

18.12.2017

Úvod:„Príroda“ ako pojem v kontexte, v akom sa dnes používa, spôsobila viac škody pre „prírodu“ a „človeka“, než akýkoľvek iný pojem. Je tragédiou ekologického hnutia, že sa viac »

Prvý mýtus o liberálnej demokracii

17.12.2017

Mýty o liberálnej demokracii tu Prvý mýtus o liberálnej demokracii je, že bola od svojho počiatku a dodnes je liberálna a demokratická. "Liberálna demokracia" vznikla ako pokrytecké popretie viac »

lekárka fonendoskop pacient

Chrípka ešte potrápi, túto sezónu je agresívnejšia

22.02.2018 12:00

Doteraz sa nakazilo približne stotisíc ľudí, jeden muž zomrel.

Twitter

Twitter zablokoval pre podozrivé aktivity tisíce účtov

22.02.2018 11:48

Opatrenie sa týka aj takzvaných robotických účtov, o ktorých chod sa starajú automatické programy.

Gay, Pride, LGBTI, homosexuáli, Dúhový pochod, lesby

Rusko opustilo vyše 100 príslušníkov komunity LGBT prenasledovanej v Čečensku

22.02.2018 11:48

Niektorí z nich sú pripravení vypovedať aj pred medzinárodnými inštitúciami vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.

invalid, ZŤP, ŤZP, invalidi, dôchodca, invalidný, vozíček

Rezort práce navrhuje zvýšiť príspevok na opatrovanie ŤZP

22.02.2018 11:48

Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

peacenwar

Sloboda, demokracia a socializmus

Štatistiky blogu

Počet článkov: 47
Celková čítanosť: 40256x
Priemerná čítanosť článkov: 857x

Autor blogu

Kategórie