Antistalinistická ľavica

V dnešnej vládnucej ideológii stojí kapitalizmus ako synonym pre demokraciu, slobodu a prosperitu. „Totalita“ je opakom. Do totality patrí rovnako komunizmus a fašizmus.

Genocídy, masové vraždy a hladomory stalinistických režimov sú dobre známe. Pripomínajú nám ich kapitalistickí ideológovia kedykoľvek príde k tomu diskutovať aj len zbežne o komunizme.

O hladomoroch, genocídach a masových vraždách priamo spôsobených kapitalizmom a jej vládnucou triedou sa tak veľa nevie. Čo keby sme rovnako reagovali na kapitalizmus, ako reagujeme na stalinizmus?

Kapitalizmus ako spoločenský systém si žiadal niečo viac než len šikovnosť pár jednotlivcov. Je otázne, či by sa vôbec nikdy rozvinul, alebo koľko by potrebovali, keby jeho pôrodu nepomohli viaceré okolnosti.

Jednou tou okolnosťou prinicipiálne spätou so vznikom kapitalizmu je kolonializmus. Bol to koloniálny obchod, založený na nerovnom a násilnom vzťahu európskych impérií a nových zemí, ktoré boli podrobené vojenskou silou alebo európskymi vírmi, ktoré stáli za rozmachom kapitalistickej výmeny a vzniku novej triedy v 16. až 18. storočí. Buržoázia pôvodne vznikla ako trieda obchodníkov, nie trieda produktívnych kapitalistov.

Čo kolonializmus v podstate len bol, bola krádež surovín, zeme, zotročenie pracovnej sily a vydobytie monopolného obchodu nejakých tovarov pre nejakú krajinu. Je viac než jasné, že výrazne pomohol vzniku buržoázie, ak to nebol rozhodujúci faktor v tomto období. Tento proces bol v prvom rade založený na štátnom násilí. Jeho prejavmi bolo rasisticky legimitizované masové vraždy, genocídy, zotročenia a hladomory.

V priebehu kolonializácie Ameriky zomrelo od 10 až do 150 miliónov pôvodných obyvateľov, z toho väčšina v dôsledku chorôb prinesených z Európy. Na genocíde a vyhnaní pôvodného obyvateľstva je postavená koloniálna krajina, dnešná vedúca imperialistická mocnosť, Spojené štáty americké. Tento proces, aj keď často prekračoval želania, predstavy buržov a iných členov vládnucej triedy, ktorý ho hnali vpred, bol v princípe nevyhnutný pre rýchlu tvorbu nového kapitálu, resp. tvorby zeme a peňažného kapitálu z toho, čo predtým bolo bez oficiálneho majiteľa, alebo v spoločnom vlastníctve pôvodného obyvateľstva.

Kapitalizmus bol v tomto období prekvapujúco pre dnešných ideológov spojený s protekcionizmom, ktorý chránil domácu výrobu a obchod. Fungovali tak v podstate Veľká Británia a Francúzsko, do určitej miery Nemecko, najdlhšie USA. Kolónie slúžili najmä v britskom systéme prve ako odbytný trh pre domáce výrobky a zdroj pre vzácne suroviny. Napríklad India bola práve preto deindustrializovaná a udržiavaná v závislosti.

Hladomory spôsobené v dôsledku koloniálneho systému exportov, importov a inej politiky pre zisky imperiálneho kapitálu len v prípade Britského impéria sa vyrovnávajú stalinistickým hladomorom. V tomto prípade sú to tiež plne vedome ignorované alebo dokonca podporované hladomory, ktoré boli buď oslavované ako dôkaz pre zázraky voľného obchodu či Malthusove teórie o nadbytočnom obyvateľstve, alebo v nich hrali kľúčovú úlohu miláčikovia pravičiarov, ako Churchill. Možno spomenúť hladomor v Írsku v rokoch 1845-1852, ktorý bol priamo spôsobený politikou britskej vládnucej triedy a liberalizácie obchodu a vyžiadal si viac než 1 milión obetí, alebo Bengálsky hladomor v rokoch 1943 až 1944, ktorý si vyžiadal 2 milióny obetí, v ktorých hral úlohu skvelý pán Churchill.

Ďalšia okolnosť, ktorá stála za pôrodom tentokrát produktívneho, industriálneho kapitalizmu, bolo vyvlastnenie roľníckej populácie a jej nahnanie do miest a do tovární vo Veľkej Británii. Aby industriálny kapitalizmus mohol fungovať, potreboval dve základné komponenty, komponenty, ktoré spolu tvoria produktívny kapitál a kapitalizmus. Kapitál je tak tvorený fixným alebo konstantným kapitálom, jest tým, čo by sme dnes nazvali kapitálom, investíciou, surovinami, inými nákladmi a variabilným kapitálom, čiže pracovnou silou. Kapitál (ako produktívny) je kapitál len vtedy, ak je spojený, inak je nefunkčný. Tzv. enclosure v Anglicku garantoval presne toto. V priebehu 16. až 18. storočia tak došlo k privatizácii dovtedy spoločnej zeme, väčšinou lúk k paseniu zvierat, ktorá na jednej strane spôsobila znižovanie príjmu roľníkov až k bodu, kedy neboli schopní sa živiť a na druhej vytvorila dostatok pôdy pre aristokraciu a buržoáziu. Zrušenie feudalizmu, teda uvoľnenie nákupu pôdy umožnilo jej ďalšiu centralizáciu a keď roľníci opustili svoje polia a domy, skončili znova v rukách buržoázia a aristokracie (obe triedy boli v Británii premiešané, aristokracia prešla z veľkej časti na obchod). Tento proces vytvoril obe potrebné časti kapitálu v dostatočnom množstve. Jedným z potrieb kapitalizmu je okrem iného, aby vždy bolo dostatok pracovnej sily k tvorbe kapitálu podľa želania kapitalistu a súčasne, aby bol taký nadbytok, aby mzdy zostali dosť nízke, že sa proces môže opakovať. Vyvlastnenie roľníctva vytvorilo túto požadovanú situáciu. Voľná konkurencia medzi jednotlivými kapitalistickými podnikmi a úplná závislosť pracujúcej triedy vytvorila podmienky, v ktorých bola väčšina pracujúcich v chudobe a veľká časť hladovala. Chudoba bola vcelku užitočná, pre udržiavanie nízkych miezd a zvyšovanie zisku, no súčasne spôsobovala vo vtedajšom systéme podpory, ktorý bol uhrádzaný štátom, keď dane platili len občania, teda len členovia vládnucej triedy, čím ďalej tým väčšie náklady. Kombinácia vtedajšej ideológie, ekonomickej situácie a rastúceho obyvateľstva ich teda priviedla k nápadu podporu chudobných privatizovať alebo ju pretvoriť na nestratový podnik.

Je naivné si myslieť, že všetko toto sa stalo s aktívnym odporom alebo zdesením tých, ktorí to vykonávali. Či to bolo následkom činov, že si vybudovali ideológiu, ktorá si zakladala na opovrhovaní, nadradenosti jedných nad druhými, alebo opačne, podstatné je len to, že tieto udalosti boli videné ako niečo nevyhnutné, dobré alebo dokonca skvelé. Presvedčením buržoázie bolo a dodnes je, že sú vyvolení z ľudskej rasy, že buď ich schopnosti, gény alebo pôvod ich predurčuje či dostalo do zaslúženej pozície, v ktorej sú a že ostatní sú buď menejcenní alebo ani nie sú ľudia. Úplne normálnym bol v tom čase (a dodnes je prinajmenšom tajne) postoj k bezdomovcom ako k zločincom, ktorých treba popraviť alebo poslať do väzenia, k chudobných ako k lenivcom a hávedi a k pracujúcim ako k sprostým a neschopným. Práve v čase, v ktorom došlo k reforme podpory chudobných, bol v buržoázii akceptovaný pohľad Malthuseho, ktorý ovplyvnil práve tento návrh. Malthusova teória v podstate tvrdila, že rast obyvateľstva predbehol rast produktivity zeme a teda existuje nadbytočné obyvateľstvo najmä chudobných, ktorí sa nevedia kontrolovať pri rozmnožovaní (dodnes rozšírené presvedčenie). Podľa neho je prirodzeným rozhodnutím, týchto ľudí nechať umrieť od hladu. Preto treba zrušiť podporu pre chudobných, lebo ide o nadbytočné obyvateľstvo. Reforma podpory chudobných nakoniec nebola taká brutálna, asi aj na nich to bolo príliš, ale v podstate počítala s tým, že aspoň časť chudobných v jej dôsledku umrie na hlad. Jej cieľom bolo podmieniť podporu prácou v tzv. „workhouses“, v podstate pracovných táborov, kde mali byť podmienky také zlé, aby ľudí odradzovali vôbec požiadať o podporu. Jeho prijatie v roku 1843 odôvodňovala prípravná komisia opisom doterajšieho systému takto:

zistilo sa, že tento systém zničil krajinu, „je prekážkou pre priemysel, odmenou za neprimerané manželstvá, stimulom k nárastu počtu obyvateľov a vplyvom zvýšeného počtu ľudí potlačuje mzdy; že to je národné zariadenie, ktoré odradzuje čestných a poctivých, podporuje lenivých, neprezieravých a zlomyselných, ničí rodinné putá, systematicky zabraňuje hromadeniu kapitálu, ničí existujúci kapitál a ničí daňových poplatníkov, a v alimentácii prisudzuje nelegitímnym deťom prémium.“ (Slová zo správy komisie Poor Law (2) 1

Friedrich Engels (jeden zo svetlých výnimiek z buržoázie, asi zle vychovaný) postoj svojej triedy k chudobným v „Stav pracujúcej triedy v Anglicku“ z roku 1845 popisuje takto:
„Dobre, chudobní, povedali, máte právo existovať, ale len existovať; nemáte právo sa rozmnožovať, rovnako ako právo existovať ľudsky. Ste zemský mor a ak vás nemôžeme ihneď odstrániť ako akýkoľvek iný mor, musíte cítiť, že ste jeden, a prinajmenšom máte byť pod kontrolou a má vám byť zabránené iných „zbytočných„, či už priamo alebo prostredníctvom zvádzania k lenivosti či hladu produkovať. Budete žiť, ale budete žiť ako výstražný príklad pre všetkých, ktorí môžu mať príležitosť stať sa zbytočnými. „

V realite samozrejme v týchto workhouses vládli najhoršie predstaviteľné podmienky, ťažká práca, hlad, hrozné hygienické podmienky, kruté tresty. Tento systém nakoniec nenahradil úplne ten starý, no zostal vo funkčnosti až do roku 1945, keď prvý krát do vlády nastúpil Labor a zaviedol systém, ktorý dodnes v Británii funguje.

Ak hľadáte Gulagy, našli by ste ich tu.

Postoj buržoázie k chudobným pracujúcim či nepracujúcim vtedy dokazuje, že si bola plne vedomá dôsledkov svojej činnosti na ľudí a nijako toto neľutovala, práve naopak, pozerala sa na pracujúcich ako na nadbytočných, nepotrebných, lenivých, ako na podľudí či vôbec nie ako na ľudí. Táto ideológia, aj keď sa už nesmie z jasných dôvodov ukazovať vo verejnosti, vo veľkej miere v buržoázii dodnes prevláda. Jej ideológia, ktorá neváha nielenže obmedzovať slobodu, šliapať po dôstojnosti, ale aj odsudzovať k smrti tých, ktorých považuje za nadbytočných, je očividne takmer úplne identická s fašistickou ideológiou. Po štúdiu fašizmu človek v skutočnosti príde nato, že fašizmus je úprimným vyjadrením, úprimnou stránkou buržoáznej ideológie bez pokrytectva o slobode, rovnosti a bratstvu. Je realizáciou funkčného jadra republikánskeho poriadku a popretím nominálnych osvietenských ideálov, ktoré slúžia k udržaniu spoločnosti pred triednou vojnou, k udržaniu ideologického klamu pracujúcej triedy a k masturbácii ega pre buržoáziu. Fašizmus je kapitalizmus bez demokratickej fasády, bez klamstva.

Ako Mária Antoinetta povedala „Nech jedia koláče!“, buržovia by asi vtedy povedali „Nech jedia blato, svoje deti a zdochnú“ a zasmiali by sa. Aj keď sa ich postoje možno s časom zmenili, ich bohatstvo stojí na lebkách, na krvi, na utrpení a pochádza z priamej krádeže a neskôr z vykorisťovania miliónov lenivcov a nadbytočných. Ak chcete hľadať zločinecký systém a systém postavený na genocídach, krádeži a otrokárstve, nemusíte chodiť na Kubu. Stačí sa pozrieť na Manchester, Londýn alebo von oknom.