Založ si blog

Spontanizmus, okamžitá zmena a buržoázny marxizmus

Možno identifikovať dve hlavné chybné predstavy, stratégie a šablóny, ktoré sú najpodstatnejšími prekážkami k správnej systémovej zmene. Sú to zatiaľ len ideologické nezhody v marginálnych skupinách, ale majú potenciálne veľké dôsledky.

Prvá z tých chybných stratégií je pre rôzne krajneľavicové prúdy typický spontanizmus, teda predstava o spontánnom vývoji revolučného a triedneho vedomia v pracujúcej triede alebo v hocijakom inom revolučnom subjekte. 

Spontanizmus je postavený najmä na opozícii voči nimi chápanému „elitárskemu“ konceptu revolučnej avantgardy. Odhliadnuc od toho, že veľká časť kritiky tohto konceptu pochádza len z antiboľševizmu, že tento koncept je zle pochopený a Lenin sám ho neskôr bagatelizoval, treba povedať, že v základe nie je nesprávny. Tu leží tiež rozdiel medzi marxistickým a anarchistickým chápaním revolučnej zmeny. Marxisti chápu, že komunistická spoločnosť sa musí vyvinúť z kapitalistickej, to znamená z podmienok triednej nerovnosti, ktorá v kapitalizme pretrváva, rovnako z buržoáznej ideológie, a z nadstavby tejto spoločnosti. To znamená, že okamžitá zmena z kapitalizmu na komunizmus je buď utópia, alebo vedie k nebezpečným alebo pasívnym konceptom. Rovnako sa môže revolučné hnutie vyvinúť len z podmienok, ktoré pretrvávajú v triednej spoločnosti. Nerovnosť triednej spoločnosti predurčuje (v priemere, nie vždy), že začiatky revolučného hnutia nebudú tvorené chudobnými, nezamestnanými a proletármi, ale najmä maloburžojmi. Tak to bolo počas celého 19. storočia a tiež u boľševikov a odvtedy v takmer každom novom hnutí. Rovnako ako v každej triednej spoločnosti je vládnuca ideológia tvorená vládnucou triedou. Spontánnym a prirodzeným vedomím pre pracujúcu triedu nie je revolučné a triedne vedomie, ale falošné vedomie, teda buržoázne, reformistické vedomie a ideológia. To znamená, že rovnako prístup k triednemu a revolučnému vedomiu majú skôr „stredné triedy“, nie proletariát. Toto sa nemá chápať ako schéma alebo svätý zákon. Podmienky sa môžu meniť (tak ako sa dnes menia), ale základná tendencia zostáva rovnaká. Koncept revolučnej avantgardy nie je a nemal by byť chápaný ako niečo, čo je želané, ale ako niečo, čo možno pozorovať.

Spontanizmus naproti tomu očakáva, že k revolučnému vedomiu dôjde spontánne a „masy“ sa naučia prostredníctvom bojov o lepšiu trhovú cenu pracovnej sily a iných vecí, že ich nevyhnutnou cestou je proletárska revolúcia. Nemalo by k nej teda už dôjsť? Toto vysvetľujú tým, že reformistické hnutia v pracujúcej triede tlmia „spontánne vedomie más“. Ako v mnohých iných anarchistických konceptoch tu máme rozpor medzi realitou a teóriou. Ak teda je zásah a ovplyvňovanie hnutia „más“ niečo elitárske, ako potom uvoľniť to spontánne vedomie od sociálnej demokracie? Kto iný má zasiahnuť? A kto má nahradiť sociálnu demokraciu? Ak odmietajú zásah do hnutí a vedomia, odmietajú nevyhnutnú vec len z nejakého ideologického dogmatizmu, ak ho podporujú, čo sú, ak nie avantgardou? Ako sa ich zásahy potom líšia od zásahov avantgardy? Môžu sa líšiť znovu v momentoch, v ktorých ukazujú zbytočné zdržanie kvôli ich konceptu. Môžu sa líšiť buď v tom, že odmietajú byť tvárou nejakého hnutia, alebo odmietajú byť vo vedení nejakého hnutia či organizácie. V oboch prípadoch len uvoľnujú miesto nejakému reformistickému politikovi.

Ich ďalšia kritika je kritika vedeckého autoritarizmu a kritika myšlienky, že len (ľudia, ktorí trávia čas študovaním, nemusí to byť profesne) inteligencia dokáže získať potrebné revolučné vedomie a poznatky o revolučnej zmene a jej detailoch. Znovu ide o vývoj z podmienok. Veda v dnešnom spoločenskom systéme je zhľadiska jej výrobného procesu a organizácie autoritatívna a exkluzívna. Stala sa inkluzívnejšou vďaka sociálnej demokracii a iným zmenám, ale čistý fakt deľby práce na duševnú prácu a manuálnu spôsobuje, že nie všetci pracujúci sú duševne pracujúci a väčšina z nich nemá príležitosť a prístup k potrebnému vedomiu a poznatkom. Toto sa tiež mení a dnes je možné s určitou námahou byť súčasne vzdelaný a manuálne pracujúci. Ale tá hranica a rozdelenie tam ešte stále je a nedá sa odmyslieť a odželať. Cieľom každého revolučného hnutia je dosiahnuť čo najväčšie vzdelanie pre pracujúcu triedu a zvyšovanie vedomia, ale toto sa môže vyvinúť len z dnešných podmienok a len pomocou dnešnej inteligencie, teda spoločenskej triedy, ktorá má potrebné vedomie, poznatky a schopnosti. Protivedecký a spontanistický prístup k vedomiu a vzdelanosti pracujúcej triedy môže paradoxne viesť k tomu, že pracujúca trieda nevyvinie dostatočne vedecké vedomie a poznatky, aby mohla viesť hospodárstvo, čo povedie k udržaniu a reprodukcii triednych vzťahov.

Po druhé môžeme pozorovať podobné nesprávne predstavy o systéme, ktorý má nahradiť ten dnešný. Nie všetci v krajnej ľavici, dokonca si nie som istý, že väčšina, chce kapitalizmus nahradiť komunizmom. Pre mnohých znamená komunizmus len hocijaká spoločnosť s nadbytkom, čo nie je. Komunizmus je beztriedna spoločnosť (nevyhnutne s nadbytkom). Spoločnosť s nadbytkom môže byť aj triedna. Iní nechcú vôbec nahradiť kapitalizmus, len nahradiť ten dnešný monopolistický družstevným kapitalizmom, alebo kapitalizmom malých výrobcov, teda libertariánsky sen (teda buď iný triedny systém, alebo „beztriedny“ kapitalizmus). Najmä družstevný kapitalizmus je pre mnohých atraktívna alternatíva, ktorá však nerieši základné štrukturálne problémy kapitalizmus. Taký systém by mal rovnako krízy, nadvýrobu, umelý nedostatok, možno aj triedy. Často dochádza k argumentácii pre takéto systémy a pre reformizmus prostredníctvom Marxa. Taký marxizmus nazývam buržoázny marxizmus. Je to teda filozofia, ktorá sa snaží Marxom ako autoritou alebo Marxovou metódou argumentovať pre iné než komunistické spoločnosti, argumentovať pre iné než revolučné riešenia alebo dokonca argumentovať proti marxizmu samotnému, teda nevyhnutnosti revolučnej zmeny v smere komunizmu. Marxa nemožno chápať ako niekoho, kto by súhlasil s determinizmom, objektivizmom (teda tým, že komunizmus príde sám od seba hospodárskym vývojom), spontanizmom alebo s evolučnou cestou ku komunizmu. Alebo sa vykašlite na Marxa, ale tie cesty sú jednoducho nesprávne. Sú nesprávne faktuálne a logicky a nemá to nič spoločné s dogmatizmom alebo „ideológiou“.

Návrat do barbarizmu

20.12.2017

O fašizme sa všeobecne vyhlasuje, že to je popretie kapitalizmu a liberálnej demokracie, dokonca že to je len hnedý brat komunizmu. V skutočnosti je fašizmus návrat do klasického liberalizmu viac »

Progresívny rast existuje ´ (extrakt)

18.12.2017

Úvod:„Príroda“ ako pojem v kontexte, v akom sa dnes používa, spôsobila viac škody pre „prírodu“ a „človeka“, než akýkoľvek iný pojem. Je tragédiou ekologického hnutia, že sa viac »

Prvý mýtus o liberálnej demokracii

17.12.2017

Mýty o liberálnej demokracii tu Prvý mýtus o liberálnej demokracii je, že bola od svojho počiatku a dodnes je liberálna a demokratická. "Liberálna demokracia" vznikla ako pokrytecké popretie viac »

ministerstvo skolstva, rokovanie, ondek

Školskí odborári chcú od Lubyovej viac času na prerokovanie nového zákona

22.02.2018 12:04

Predseda odborového zväzu Pavol Ondek upozornil, že v návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch je veľa nejasností.

lekárka fonendoskop pacient

Chrípka ešte potrápi, túto sezónu je agresívnejšia

22.02.2018 12:00

Doteraz sa nakazilo približne stotisíc ľudí, jeden muž zomrel.

Twitter

Twitter zablokoval pre podozrivé aktivity tisíce účtov

22.02.2018 11:48

Opatrenie sa týka aj takzvaných robotických účtov, o ktorých chod sa starajú automatické programy.

Gay, Pride, LGBTI, homosexuáli, Dúhový pochod, lesby

Rusko opustilo vyše 100 príslušníkov komunity LGBT prenasledovanej v Čečensku

22.02.2018 11:48

Niektorí z nich sú pripravení vypovedať aj pred medzinárodnými inštitúciami vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.

peacenwar

Sloboda, demokracia a socializmus

Štatistiky blogu

Počet článkov: 47
Celková čítanosť: 40265x
Priemerná čítanosť článkov: 857x

Autor blogu

Kategórie