Ďalšie rozpory v ústave sa točia primárne okolo protichodných triednych záujmov, teda okolo rozporu vovnútri základných práv. Je to vtedy, keď dochádza ku konfliktu medzi základnými právami a u príslušníkov dvoch tried. V týchto situáciách a v skutočnosti prevláda právo na majetok vládnucej triedy nad právami pracujúcej triedy.
S právom na majetok vlastníckej triedy stojí v priamom rozpore právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na majetok pracujúcej triedy a v nepriamom rozpore právo na súkromie a osobnú slobodu.
V prípadoch, ako je dnes bežné, keď sa stáva pre vlastnícku triedu a pre štát úplne bežný neprimeraný zásah do súkromia pracujúcej triedy a zber osobných informácií, stojí v priamom rozpore s právom na majetok týchto vlastníkov a s udržaním celkového ústavného poriadku, pre ktorý sú tieto osobné informácie a informácie o súkromnom živote zbierané. Nestojí v priamom rozpore vždy, len v tejto konkrétnej dejinnej situácii. Samozrejme, výhovorka príde, že ide o zákonné obmedzenie, primeraný zásah a o dobrovoľný odstup osobných informácií. Skutočnosťou stále zostáva, že ide o najväčší zásah do súkromia štátom možno v dejinách liberálnej demokracie, o najväčší zásah do súkromia vlastníckou triedou a je smiešne si myslieť, že sa ním sleduje len ochrana pred terorizmom.
Ďalší rozpor je ako každý iný vecou interpretácie a týka sa osobnej slobody. Sú určite situácie, kedy dochádza k neprimeranému zásahu do tohto práva priamo v dôsledku práva na majetok vlastníckej triedy a rovnako dochádza k pozbaveniu osobnej slobody priamo v dôsledku práva na majetok vlastníckej triedy. Tieto situácie nepostihujú väčšinu obyvateľstva, ale určite dostatočne veľkú skupinu ľudí, aby sme povedali „ale čo“. Rovnako odsek 2 tohto článku možno interpretovať tak, že je nepriamo na základe kauzálnej spojitosti a prenosu zodpovednosti v rozpore s právom na majetok vlastníckej triedy a s pracovnými zmluvami.
Článok 18 bol samozrejme myslený so stalinistickou skúsenosťou v pamäti a na podobné prípady, rovnako ako väčšina ľudí nevidí prácu vo väzení ako nútené práce, otázkou zostáva ale, ktorá práca ako všeobecná práca nie je nútená, ak je to jediná cesta, ako si zabezpečiť svoje práva a svoje prežitie? Je to potom slobodné rozhodnutie? Je to slobodná práca? Samozrejme to nemá rovnaký charakter ako nútené práce v GULAG alebo Jáchymove, ale je to len výkon práva na prácu, alebo povinnosť okolností? Tento článok v tejto interpretácii by bolo možné prekonať, teda splatniť len vo vyššom vývojovom stupni alebo v spoločnosti, v ktorej by bolo skutočne slobodným rozhodnutím pracovať, alebo minimálne pracovať za určitú mzdu a v určitom povolaní, čo aj dnes nie je ten prípad.
Spôsoby, akými triedna spoločnosť a kapitalizmus porušuje článok 19, je príliš, aby ich bolo možné tu všetky vymenovať. Podľa toho, aký máme koncept ľudskej dôstojnosti, môžeme povedať, že triedna spoločnosť upiera dôstojný život buď veľkej menšine alebo veľkej väčšine obyvateľstva. Pri dôstojnosti nejde len o nejaké materiálne minimum, ktoré v slovenských podmienkach nie je existujúcim sociálnym systémom vôbec garantované (skúste prežiť zo 120 eur), ale aj o mnohé iné nemateriálne podmienky. Môžeme tam zarátať absenciu niečoho takého, ako je sloboda od predsudkov, spoločenskej nenávisti, ktorá je voči menšinám na Slovensku veľmi silná, môžeme hovoriť o diktatoriálnom a častokrát pomere vlastníka k pracujúcemu, nedôstojným pracovným podmienkam, ktoré sú dané tiež neustálym ponižovaním, poškodzovaním psychickej integrity, osobnej cti a dobrej povestu (len kapitalisti majú dobrú povesť, ste si mysleli, nie?) a môžeme ísť až tak ďaleko ako nepriamymi dôsledkami umelého nedostatku a triednej nerovnosti, ako šikany na školách, poškodzovania zdravia, inej zdravotnej starostlivosti, inej právnickej ochrany, iného prístupu štátu a všeobecne úplne iného medziľudského prístupu a sociálneho postavenia. V tomto prípade nejde len o to, či ich porušuje táto konkrétna triedna spoločnosť, alebo že ich porušuje akákoľvek triedna spoločnosť, či že tie minulé boli horšie, ale že nápravy tohto stavu sú buď znemožnené alebo sťažené existenciou triednej spoločnosti a dnešná triedna spoločnosť, chránená dnešným štátnym aparátom a nerovným právom na majetok vlastníckej triedy, by mala byť videná ako v rozpore s týmto článkom.
Celá debata | RSS tejto debaty